Horský terén

• Horský terén

Definícia:

Horský terén označuje prírodné územia so strmým sklonom, členitým povrchom a náročnými podmienkami na údržbu alebo pohyb.

Popis:

V horách bývajú svahy nestabilné, pôda je často kamenistá alebo šmykľavá a prístup pre bežnú techniku je obmedzený. Údržba horského terénu (napr. lúky, pasienky, lesné cesty) si vyžaduje špeciálne stroje ako svahové kosačky, ktoré zvládnu extrémne sklony bez rizika pre obsluhu.

Praktický príklad:

Na horskej lúke v národnom parku sa kosenie realizovalo pomocou diaľkovo ovládanej kosačky, ktorá sa bezpečne pohybovala aj na strmom svahu s kameňmi a nerovnosťami.